Pýtali sme sa športovcov: Kde sa vám lepšie športuje?

Nie je to tak dávno, keď sme sa na jednej športovej exhibícii pýtali niekoľkých športovcov, aký majú pocit zo svojho výkonu počas hrania na našich povrchoch. Tieto odpovede sme si spísali a s odstupom času vám ich prinášame spracované vo forme článku.

Peter: Na umelej tráve sa nebojím včiel

Hrávam futbal na prvoligovej úrovni a mám panický strach zo skutočného trávnika. Ešte ako malé dieťa ma poštípala na záhrade osa, ktorá vyletela z hniezda v zemi. O pár rokov neskôr mi zistili dokonca silnú alergiu na uštipnutie včelou. Táto kombinácia vo mne vyvoláva chronický strach pri kontakte s trávou, kríkmi alebo kopou sena. Najviac si užívam hru na umele tráve, ktorá má správnu dĺžku a nemusím sa báť, že sa v nej skrýva včela alebo osa.

Martinka: Mám rada antuku

Tenis je mojim životom a za ten čas, ćo ho hrávam, so sa stretla už s mnohými povrchmi. Začínala som na jednom bratislavskom sídlisku, kde sme hrali na betóne. Loptička sa neodrážala tak, ako by mala a ani pády na betón neboli práve príjemné. Na nejakých prírodných povrchoch sa tenis nedá hrať vôbec. Umelé špecializované povrchy sú pre tenistov skutočne nevyhnutné. Jedinou znesiteľnou alternatívou je podlaha v športovej hale.

Laco: Hlina je hlina

Cvičím workout s vlastným telom a v tomto športe som uznávaným trénerom. Poviem vám, keď v nejakom meste postavajú nové ihrisko, na začiatku je to vždy super, no keď tam dajú umelý podklad, dvihnú úroveň zeme aj o 20 centimetrov a zrazu sú tie hrazdy nízke a nedá sa na ne zavesiť. Ak si mám vybrať medzi takýmto ihriskom a hlinou, volím hlinu, tá sa dá použiť aj miesto magnézia pri prášení rúk. Každopádne, zažil som už aj ihriská, kde podlahu robila firma, ktorá to neodflákla. Tam má tá podlaha opodstatnenie, skvele odvádza vodu a môžete makať aj keď leje a neboríte sa v bahne.